Martin Palček: Na vetu Antona Kutiša nikdy nezabudnem! |

Martin Palček: Na vetu Antona Kutiša nikdy nezabudnem!

Palček„Ja som ti tak veril a ty si ma nesklamal.“ Túto veru počul Martin Palček z úst trénera Antona Kutiša, keď po výbornom výkone poslal Slovensko do semifinále MEJ juniorov. Viac sme sa od bývalého slovenského mládežníckeho reprezentanta dozvedeli v nasledujúcom rozhovore…

Tvojím najväčším úspechom je jednoznačne strieborná medaila z družstiev juniorov na MEJ v Terni z roku 2001. V osemfinále si vtedy bodoval proti Rusom, vo štvrťfinále si uhral štvrtý rozhodujúci bod proti Poliakom, v semifinále si bodovo prispel aj pri výhre nad Nemeckom, keď si zdolal Christiana Süssa. Pamätáš si ešte na vašu spanilú jazdu, ktorú si zažil spoločne s Pištejom, Šeredom, Baženovom či Hašekom?

– Áno, pamätám. V roku 2016 sa už síce bude písať 15. výročie našej striebornej medaily, na niektoré zážitky sa naozaj ale nedá zabudnúť. Podstata úspechu bola vo vytvorení silného a súdržného kolektívu, ktorý sa stále povzbudzoval a chuť po úspechu sme mali obrovskú. Výborne nás vedel motivovať a správne koučovať tréner Anton Kutiš.

Najpamätnejší zápas si vtedy odohral proti Poliakovi Chudobovi. Ako trojky tímov ste proti sebe nastúpili za stavu 3:3. Ako si sa cítil pred zápasom? Čo rozhodlo o tom, že si vyhral a poslal Slovensko do semifinále?

– Mal som veľkú trému a cítil som veľkú zodpovednosť, ktorú som sa snažil dať zo seba hlasným povzbudzovaním doslova od prvej loptičky. Pamätám si, ako by to bolo včera, keď mi tréner Anton Kutiš hlavne pri mojom servise ukazoval, či mám dať čop, náraz alebo dlhý servis.

Myslím, že rozhodla väčšia tréma súpera a môj taktický výkon, keď som zadarmo nepustil ani jednu loptičku. Po poslednej vyhratej loptičke na mňa chalani z lavičky skočili, vypredané hľadisko v Terni bolo vo vytržení. Nezabudnem nikdy na to, ako mi tréner hneď po zápase povedal: „Martin, ja som ti tak veril a ty si ma nesklamal!“

Dnes už je nad slnko jasnejšie, že to bola moja životná stolnotenisová výhra a pre Slovensko znamenala rozhodujúci bod, ktorý nám zabezpečil európske medaily.

Ktoré ďalšie úspechy si za svoju kariéru najviac ceníš?

– Hral som dva krát juniorský TOP 12 najlepších hráčov Európy (7. a 9. miesto), a prebojoval som sa na úplne prvé Majstrovstvá sveta juniorov v roku 2004 do Santiaga de Chile. Pripomeniem len pár hráčov z mojej generácie, s ktorými som sa stretával na TOP 12 a na iných vrcholných podujatiach a teraz sú v prvej svetovej 100 v rebríčku ITTF: Süss, Apolonia, Baum, Konečný, Freitas, Gacina, Ovtcharov, Mengel, Vlassov, Lebesson, Bobocica, Filus, Fegerl, Habesohn, Stoyanov. Za pozornosť stojí aj víťazstvo v druhej Bundeslige a následný postup do 1. Bundesligy s tímom FC TEGERNHEIM, ktorí sme dosiahli v zostave: Vráblik, Erlandsen, Henzel, Markovič, Palček, Vukelič.

Čo by si poradil mladým stolným tenistom, ktorí sa chcú presadiť v stolnotenisovom svete?

– Je to tvrdá drina, ktorá by mala začať asi od 6 rokov. Samozrejme, potrebujete silnú vôľu, podporu rodičov a kvalitných trénerov, talent, odriekanie bežných detských radovánok, šťastie, chuť vyhrávať, bojovať a niečo v živote dosiahnuť. V neposlednom rade i zdravie a životosprávu. Netreba však ale zabudnúť aj na zadné dvierka a popri športe si budovať aj vzdelanie a učiť sa cudzie jazyky. Síce sa mi nepodarilo pokračovať v reprezentačnej kariére i v mužoch, s odstupom času si však veľmi silno uvedomujem, aký dôležitý míľnik v mojom živote bolo úspešné ukončenie 5-ročného Inžinierskeho denného vysokoškolského štúdia na prestížnej zahraničnej škole.

Diskusia je uzavretá.