Barbora Balážová sníva o OH v Brazílii |

Barbora Balážová sníva o OH v Brazílii

Barbora BalážováPri neuveriteľných ôsmich účastiach na MEJ získala famóznych jedenásť medailí, z ME dospelých si doniesla striebro z mixu, ktoré vybojovala po boku Ľubomíra Pišteja. Pred pár dňami reprezentovala Slovensko na vôbec prvých Európskych hrách v Azerbajdžane, dnes je už na ceste do Južnej Kórei, kde bude hájiť farby Slovenska na PRO TOUR-e a následne na Univerziáde.

K stolnému tenisu ju „vyprovokovali“ bratove trofeje, reč je o odchovankyni ŠKST Topoľčany Barbore Balážovej.

 

Báška, pred pár dňami si bola členkou výpravy stolných tenistov na Európskych hrách v Baku. Čo pre teba tento úspech znamená, ako by si popísala pocity z otváracieho ceremoniálu?

– Svoju účasť v Azerbajdžane si cením o to viac, že to boli vôbec prvé Európske hry v histórii. V Baku štartovalo 48 najlepších hráčok Európy, takže tam bola absolútna špička – také veľké majstrovstvá Európy. Otvárací ceremoniál je ťažko opísať slovami, je to treba zažiť. Fascinujúci bol najmä nástup, keď sme všetci športovci kráčali pred zaplnenými tribúnami. Program bol výborný, spievala nám Lady Gaga, myslím si, že niet čo dodať.

 

V prvom kole si zdolala Slovinku Galic, v tom druhom si tesne podľahla Ukrajinke Bilenko. Ako by si celkovo zhodnotila svoje vystúpenie?

– Prvý zápas na veľkom podujatí býva vždy nervózny a inak tomu nebolo ani ento raz. So Slovinkou Alex Galic som však bola po celý zápas lepšia a dotiahla ho do víťazného konca.

V druhom kole na mňa čakala obranárka Tetyana Bilenko z Ukrajiny. Vedela som, že aj keď je v 50 na svete, herne na ňu mám, nakoľko mi obranárky nevadia, a tak som si veľmi verila. Brzdili ma však problémy s kolenom. V siedmom sete som sa kvôli zraneniu snažila ukončiť výmeny skôr, ponáhľala som sa, čo hrala do karát súperka. Prehrávala som už 9:3 v siedmom sete, no zabojovala som, súperkin náskok som ešte skoro dotiahla, no na postup to už nestačilo. Samozrejme, z vypadnutia som bola veľmi sklamaná, tak to však býva po každom prehranom zápase.

 

Vráťme sa však k tvojím stolnotenisovým začiatkom. Pingpong aktívne a úspešne hrá aj tvoj brat Michal. Bol to práve on, kto ťa pritiahol k tomuto športu? Kedy si so stolným tenisom začala?

– Je to taká smiešna historka. Starší brat Michal prišiel raz z nejakého turnaja a domov priviezol medaily a poháre. Ja ako decko som mu to závidela a prirodzene som ich chcela tiež. Ako 6 alebo 7 ročná som tak začala so stolným tenisom.

 

Topoľčany sú stolnotenisovou baštou. Kto boli v tomto klube tvoji prví tréneri, s ktorými hráčkami si vyrastala?

– Mojimi prvými trénermi boli páni Belisa a Fabo a potom Dušan Michalka, ktorý sa mi najviac venoval a dotiahol ma na vysokú úroveň. V Topoľčanoch sme boli vždy dobrá partia dievčat, začínala som s Veronikou Hippíkovou, Ninou Belinskou či Benedikou Bútorovou. Hrávali vtedy aj dievčatá ako Lenka Kmotorková, Veronika Glosová a ďalšie, ale tie boli odo mňa o pár rokov staršie.

 

Na začiatku svojej kariéry si absolvovala sústredenie v Čadci. Pamätáš si ešte na to?

– Áno, pamätám si, ale veľmi matne. Myslím si, že som tam bola najmladšia. Viem, že sme veľa trénovali a hrávali so sparingpartnermi karty.

 

Úspechy prišli po veľkej drine, dá sa povedať, veľmi skoro. Už ako mladšia žiačka si sa zúčastnila MEJ, a následne si Slovensko reprezentovala pravidelne. Na koľkých MEJ si celkovo hrala?

– Na majstrovstvá Európy mládeže som sa dostala už ako najmladšia žiačka. Odohrala som päť kadetských a tri juniorské šampionáty, postupne som si zahrala v Novom Sada, Budapešti, Prahe, Sarajeve, Bratislave, Terni, Prahe a v Istanbule.

 

Nie je tajomstvom, že si na európskych mládežníckych šampionátoch získala niekoľko medailí. Aká je tvoja celková bilancia, ktorú medailu si najviac vážiš?

– Pre Slovensko som vybojovala spolu jedenásť cenných kovov, štyri zlaté, dve strieborné a päť bronzových medailí. Dva strieborné kovy som si priniesla aj z Európskych hier kadetov, bronz v tíme Európy som vybojovala na majstrovstvách sveta kadetov.

Samozrejme, vážim si každú jednu medailu, no veľmi cenné sú pre mňa dve z posledných MEJ v Istanbule. So Sabinou Winter som vybojovala zlato vo štvorhre a v jednotlivcoch som získala bronz. Vážim si aj striebro z dvojhry z MEJ kadetiek v Bratislave.

 

Reprezentačný dres obliekaš pravidelne aj medzi ženami, či už je to na PRO TOUR-och, ME či MS. Najväčší úspech si dosiahla po boku Ľubomíra Pišteja v zmiešanej štvorhre, keď ste získali striebornú medailu. Ako si spomínaš na tento úspech, koľko chýbalo, aby ste siahli na zlato?

– Spomínam si, že sme sa veľmi tešili zo striebra, ale zároveň sme boli aj sklamaní, nakoľko prehrať vo finále je vždy veľmi ťažké. Na turnaji sme dominovali, v semifinále sme zdolali dvojicu Filimon – Samara 4:1 na sety, ktorí predtým vyhrali tri tituly po sebe.

Finále s párom Gavlas – Štrbíková bolo veľmi vyrovnané, no tešili sa nakoniec Česi. Ja aj Ľubo sme súťaživé typy, verím, že raz získame zlato.

 

Ktoré úspechy z vrcholných podujatí si ešte najviac ceníš?

– Najvyššie určite radím štvrťfinálové umiestnenie na PRO – TOUR-e v Chorvátsku, ktoré sa mi podarilo uhrať v rokoch 2013 a 2014. Cením si však najmä víťazstvá nad hráčkami, ktoré sú vysoko postavené vo svetovom rebríčku. V Maďarsku som tento rok zdolal Hongkongčankou  Doo Hoi Kem, ktorá figuruje v prvej dvadsiatke na svete. Keď som bola mladšia, vyhrala som nad Yu Meng Yu a v Španielsku na turnaji som triumfovala aj nad Maedou Miyu z Japonska.

 

Olympijské hry, to je sen každého športovca. V Kvalifikácii o Londýn si bola veľmi blízko. Nevyšlo to, no pred nami sú OH v Brazílii. Myslíš, že to tento raz vyjde? Ako bude vyzerať príprava na ťažkú kvalifikáciu?

– Cez neúspešnú kvalifikáciu, na ktorej som podala výborný výkon, som sa už preniesla. Bola som veľmi blízko, veď v rozhodujúcom zápase som viedla s Chorvátkou Corneliou Vajda 3:0 na sety.

Tento raz bude kvalifikácia prebiehať trošku inak. Kvalifikácia bude zložitejšia, okrem európskeho turnaja, kde sa bude hrať ešte o desať miest, sa bude dať kvalifikovať aj cez svetový rebríček. Uvidíme, robím všetko pre to, aby to vyšlo.

 

Na klubovej scéne reprezentuješ klub TUSEM Essen. Ako sa vám darilo v už skončenej sezóne?

– Skončili sme na treťom mieste, čo vnímam ako úspech, nakoľko sa nám druhý rok vo veľmi silnej súťaži podarilo skončiť v prvej štvorke. Zároveň však tretie miesto trošku zamrzelo, nakoľko sme takmer počas celej sezóny okupovali druhú priečku. Prišli však viaceré zranenia a často sme tak nemohli nastúpiť v plnej sile.

Pred budúcou sezónou sme obmenili družstvo. Odišla nám jednotka, Číňanka, ktorú nahradí iná Číňanka, ktoré však bude hrať spodok. Sme však výborná partia, atmosféra a vzťahy v klube sú veľmi dobré, a tak verím, že spoločne môžeme opäť niečo dosiahnuť.

 

Aké sú tvoje ďalšie stolnotenisové plány?

– Dnes odlietam do Kórei na PRO TOUR a Univerziádu. Môj štart na týchto podujatiach bol otázny kvôli spomínanému zraneniu kolena. Ešte v piatok som bola u lekára, ktorý mi ťahal vodu z kolena a pichol injekciu, aby som vôbec mohla ísť hrať.

Po návrate z Ázie budem mať dva týždne voľno, v auguste sa vraciam do tréningového strediska v Düsseldorfe, keďže nám v Nemecku postupne začne pohár a liga. Následne absolvujem veľa turnajov, nakoľko sa blíži Olympiáda. Budem štartovať napr. v Česku, Poľsku či Švédsku. Začiatkom roka 2016 budem Slovenska reprezentovať na MS v družstiev v Kuala Lumpur, v apríli bude na programe dôležitá kvalifikácia na OH.

 

Prezradila by si nám, ako asi vyzerá deň stolnotenisovej profesionálky?

– Moje dni v Nemecku sú veľmi podobné. Ráno vstanem okolo 7.30 h, naraňajkujem sa, idem na tréning, ktorý máme od 9.30 do 12.30 h. Naobedujem sa, oddýchnem si a čaká ma poobedňajšia fáza. Tá sa obmieňa, raz máme normálny tréning, raz zásobník, alebo fyzičku a posilňovňu, všetko to závisí od toho, či nás v ten víkend alebo týždeň čaká nejaký zápas alebo dôležitý turnaj. Večer prídem domov, najem sa a idem spať. Celé dni prakticky strávim v hale.

 

Okrem športu sa venuješ aj štúdiu na vysokej škole. O akú školu ide, ako sa ti to darí skĺbiť so športom?

– Študujem na FTVŠ trénerstvo so zameraním na stolný tenis. Som v druhom ročníku a nakoľko veľa cestujem, je to veľmi náročné skĺbiť dokopy, takže uvidím, ako to celé dopadne. Profesori mi zatiaľ vychádzajú v ústrety, momentálne meškám s troma skúškami a nakoľko opäť idem na istý čas preč, znova sa to nabalí a budem musieť všetko dohnať v auguste. Verím, že sa to celé vykryštalizuje, momentálne je to náročné najmä kvôli tomu, že žijem v Nemecku a školu mám doma na Slovensku.

 

Pravidelná otázka pre úspešných stolných tenistov na záver. Čo by si odporučila mladým stolným tenistom, ako a čo trénovať, aby boli tak úspešní ako ty?

– V prvom rade aby mali radosť z toho, čo robia, v našom prípade zo stolného tenisu. Samozrejme, je to o trénovaní a odriekaní, bez toho to nejde. V mladom veku je ťažké si uvedomiť, že sa dá veľa natrénovať, kým je telo mladé. Treba však dať do toho srdce, veriť v seba a veriť v ľudí, ktorí vás podporujú a sú okolo vás.

Ja som vďačná trénerovi Dušanovi Michalkovi a mojím rodičom, že ma viedli k stolnému tenisu. Nikdy ma do ničoho nenútili. Vždy si so mnou sadli, vysvetlili mi o čo ide, a voľba už bola na mne. Ešte raz im posielam veľké ĎAKUJEM.

Pridať komentár