Ľubo Pištej: „Na čísle 6 sa neplánujem zastaviť“ |

Ľubo Pištej: „Na čísle 6 sa neplánujem zastaviť“

12516444_10207380403841012_1722614008_nCez víkend sa v Bratislave uskutočnil slovenský šampionát mužov a žien. Kým medzi ženami sa do listiny víťazov zapísalo nové meno (Tatiana Kukuľková), mužskú dvojhru ovládol už šiestykrát Ľubomír Pištej. Aká bola cesta za titulom, o tom sa dočítate v nasledujúcom rozhovore…

 

Ľubo, do zbierky si v nedeľu pridal už šiesty titul majstra Slovenska vo dvojhre mužov. Ako si tento titul ceníš v porovnaní s tými predchádzajúcimi?

– Už niekoľko rokov sa mi na MSR nedarilo, či už kvôli zraneniam alebo iným faktorom. Tento rok som naozaj túžil potvrdiť svoje rebríčkové postavenie a dlhodobú výkonnosť a preto som rád, že sa mi to po niekoľkých neúspechoch podarilo.

Ziskom šiesteho prvenstva si sa stal najúspešnejším stolným tenistom v histórii MSR. Paradoxne, ako mládežník si nevyhral ani jeden šampionát. Je to také zadosťučinenie za tie mládežnícke časy?

– Na čísle 6 sa neplánujem zastaviť aj napriek tomu, že je to moje šťastné číslo. História si pamätá iba víťazov. V mládežníckych kategóriách som zbieral iba druhé miesta, ale teraz už to ide tým správnym smerom.

Prejdime k samotným majstrovstvám. Chýbal na nich Wang Yang, koho si sa tak najviac obával? Bol to práve Bai He, s ktorým máš v českej lige odohratých mnoho zápasov, alebo odveký rival Peter Šereda?

– Po nepresvedčivých výkonoch v Kuala Lumpur som sa obával najmä svojho výkonu. Už v osemfinále som sa potrápil viac, ako by to bolo vhodné. Postupom do semifinále mi stúplo sebavedomie (sám neviem, ako mohlo stúpnuť ešte viac) a cestou domov som mal pocit, že na druhý deň to bude lepšie a že si tú šiestu trofej domov odnesiem. S Baiom máme vždy vyrovnané zápasy a je to prakticky 50:50. Tentoraz som bol ja ten šťastnejší. S Pepom som v posledných meraniach síl veľa nenaprehrával, takže som si veril a s výnimkou prvých dvoch setov vo finále nebolo čo riešiť.

Faktom je, že v posledných rokoch vidíme na špičke SR viac-menej tých istých hráčov a podobne tomu bude tak asi aj v budúcnosti. Vidíte nejakého mládežníka, ktorý by vás časom mohol nahradiť na tróne? Zatiaľ to je asi nereálne…

– Dúfam, že na presne tú istú otázku nebudem o 10 rokov odpovedať opäť ja. Bohužiaľ k tomu smerujeme. Rád by som sa mýlil.

Pridať komentár