Slovenskí juniori 15 rokov bez cenného kovu. Kde sa stala chyba? |

Slovenskí juniori 15 rokov bez cenného kovu. Kde sa stala chyba?

Strieborné družstvo juniorov s trénerom Antonom Kutišom (vpravo).

Strieborné družstvo juniorov s trénerom Antonom Kutišom (vpravo).

Už o pár dní – v piatok 8. júla štartujú majstrovstvá Európy mládeže v stolnom tenise, ktoré sa tento rok konajú v Záhrebe.

Presne pred 15 rokmi vybojovali slovenskí juniori na MEJ v Terni striebornú medailu, pričom k tej zlatej chýbali zverencom Antona Kutiša len dve loptičky. Kedy sa podobný úspech, ktorý dosiahli tréner Anton Kutiš, Ľubomír Pištej, Peter Šereda, Martin Palček, Valentín Baženov a Karol Hašek  zopakuje? Na cestu do finále a spomienky na veľký úspech sme sa spýtali samotných aktérov…

 

Tréner Anton Kutiš

Je to už 15 rokov, čo ste juniorský tím doviedli k striebru v súťaži družstiev na MEJ v Terni. Spomeniete si občas na vašu spoločnú cestu za účasťou vo finále?

– Samozrejme, že si občas spomeniem. Rok predtým som prišiel k tímu krátko pred MEJ v Bratislave, kde sme skončili na peknom 5. mieste v súťaži družstiev. Pred MEJ v Terni sme určite neboli ašpiranti na medailu, pretože naši najlepší hráči sa nachádzali na 11. (Šereda Peter) a 16. (Pištej Ľubo) mieste európskeho rebríčka. Hneď prvý zápas v skupine sme prehrali so Švedskom. V zostave som urobil jednu zmenu, keď namiesto V. Baženova som postavil Martina Palčeka, ktorý zahral v ďalších zápasoch fantasticky. Samozrejme, nemôžem opomenúť výkony Ľuba Pišteja, ktorý  od osemfinále až po finále neprehral žiadny zápas a bol lídrom tímu. K nemu sa pridal Peťo Šereda so svojimi skvelými výkonmi a bolo z toho 2. miesto.

Bola to asi výborná partia, vrátane Karola Hašeka, ktorý síce nezasiahol do hry, no na lavičke ho bolo počuť. Čím boli títo chalani výnimoční?

– Karol Hašek mal na tomto úspechu veľkú zásluhu. Už pred turnajom som mu povedal, že pravdepodobne do súbojov v družstvách nezasiahne. Ale zároveň, že ho potrebujem ako moju predĺženú ruku v koučovaní, ako i v príprave pred zápasmi na rozohranie hráčov atď. Musím povedať, že bol jednoducho skvelý a určite mal takisto zásluhu na našom úspechu. Pred MEJ som chlapcom povedal, že ak nebudú spolu vychádzať, spolupracovať, úspech sa určite nedostaví. Až na malý problém s Valentínom, ktorý sa trochu urazil, že som mu po prvom zápase nedal šancu, ktorej sa úspešne zhostil Palček, všetko fungovalo perfektne.

Najťažšie chvíle ste asi prežívali vo štvrťfinále, kde sa rozhodovalo, či získate medailu, alebo vám ostanú oči pre plač. Bol to práve duel s Poľskom, či nejaký iný moment, ktorý vám najviac utkvel v pamäti?

– No to bol neskutočný zápas. Prehrávali sme 3:1 a Pištej s Gorakom (s neskorším majstrom Európy v singli) 0:1 na sety a 2:7 na loptičky. Hralo sa na 2 sety do 21. Proste, Ľubo nemal šancu, vzal som mu time out, povedal, nech trochu pritvrdí blok, hrá agresívnejšie a vyšlo to. Vyhral oba sety na 19 a otočil celý zápas. Samozrejme, najviac mi však utkvel v pamäti finálový zápas proti Francúzsku. Na prekvapenie všetkých som na finále postavil namiesto Palčeka Baženova. Ako aktívny hráč som veril, že má na to, aby spravil bod vo finále. Za stavu 3:3 v poslednom rozhodujúcom zápase viedol v treťom poslednom sete 19:15 a chýbali nám dva body na víťazstvo. Myslím si, že sa zľakol víťazstva, úplne stuhol a nebol schopný zápas doviesť do konca.

Prečo sa podobné úspechy neopakujú aj v dnešnej dobe?

– Ja osobne si myslím, že naši hráči sú málo trénovaní a určite nie sú ochotní venovať čo najviac tomuto športu. No musím zároveň dodať, že nám vyrastá nová veľmi šikovná a schopná generácia mladých hráčov, ktorí ak sa obetujú pre tento šport, majú veľkú šancu presadiť sa aj medzinárodne. Ja si to veľmi prajem a snažím sa tiež ako tréner na tom pracovať.

 

Ľubomír Pištej

Vo vyraďovacej fáze si neprehral ani jeden zápas, urobil si dva body na Poliakov, Nemcov i Francúzov. Hral si asi vo veľkej pohode…

– V skupine sa mi veľmi nedarilo, ale vedel som, že máme natrénované a že sa to skôr či neskôr musí prejaviť. Celý rok sme nosili medaily zo všetkých medzinárodných turnajov, ktoré sme absolvovali, takže predpoklad na dobrý výsledok tam bol aj na MEJ. V osemfinále sme porazili Rusov hladko 4:0. O medaily sme si to rozdali s Poliakmi na čele s budúcim majstrom Európy Gorakom. Prehrávali sme 3:1 na zápasy a ja som nastupoval práve proti ich jednotke. Otočil som nepriaznivo sa vyvíjajúci zápas a vyhral som 2:1 (hralo sa ešte na veľké sety) a myslím, že práve tu sa začala cesta za vysnívaným scenárom. Pepo porazil Wosa a Palec Chudobu a boli sme razom v semifinále. V ňom sme si poradili s Nemeckom, za ktoré hrali dvaja semifinalisti z dvojhry Süss a Schlichter. Mne sa podarilo ich oboch zdolať. Prešli sme do finále po výhre 4:2. Tam nás už čakal vyrovnaný tím Francúzska v strede s nevyspytateľným Danym Lo. Verili sme, že Francúzov zdoláme a ovládneme tieto MEJ. Ja som opäť zabodoval dvakrát cez Bobilliera a Danyho. Medzi prsty nám opäť tesne ušla štvorhra a v  siedmom rozhodujúcom epickom zápase Valentín nedotiahol sľubné vedenie 19:15 v poslednom treťom sete proti Bobillierovi. Francúz po premenenom mečbole doslova obletel celú a nám ostali len oči pre plač.

K titulu chýbalo málo, no s odstupom času je druhé miesto obrovským úspechom, čo dokazujú aj posledné roky, kedy Slovensko márne čaká na medaily. Čo vás nasmerovala za tým striebrom? V čom ste boli dobrí, lepší?

– Generácie, ktoré prišli po nás, sa s nami môžu, žiaľ, len ťažko porovnávať. My sme produkty celoslovenského centra, kde sa sústredilo celoročne viacero top hráčov každej kategórie. Zdravá konkurencia a každodenný kontakt s reprezentantmi nám predurčil jasný cieľ, za ktorým každý z nás išiel. Je to už 15 rokov, čo sme získali striebornú medailu v družstvách na MEJ v juniorskej kategórii. Za týchto 15 rokov sa celá Európa snaží tieto centrá vytvárať, zatiaľ čo u nás sa toto centrum rozpadlo aj napriek tomu, že máme špecializovanú herňu výlučne na stolný tenis. Pri vhodnom výbere skúsených a zapálených trénerov by sme mohli a mali pre našu mládež vytvoriť dostatočné podmienky na to, aby boli konkurencieschopní aspoň na európskom fóre, ktoré sa nám rok čo rok vzdiaľuje. Práve vytvorenie centra so všetkými službami pre reprezentantov, od kvalitných trénerov, cez regeneráciu až po všeobecnú prípravu ide ruka v ruke s úspechmi. Pokiaľ sa vyberieme inou cestou, tak budú aj vaše deti len márne čakať na úspechy, o ktorých sa dozvedia len z rozprávania. Ja by som im to však doprial zažiť na vlastnej koži. Dá sa to aj u nás na Slovensku, ale treba začať konať.

 

Peter Šereda

Pepo, aké máš ty spomienky na tú partiu a celkovo tú cestu do finále?

– Spomienky sú to samozrejme príjemné a veľa okamihov si dokážem vybaviť do detailov ešte aj teraz. Ako partia sme boli fajn, určite boli miestami malé nezhody, ale na tie sme vždy, keď sa šlo hrať, zabudli a podporovali sme jeden druhého stopercentne úprimne, či sa darilo alebo nie. Najpamätnejší zápas cestou do finále bol pre mňa určite zápas s Poľskom vo štvrťfinále, hralo sa o medaile. Lubo porazil Goraka (jeho jediná prehra na tých MEJ) a Martin Palček za stavu 3:3 zvládol dramatický zápas a posunul nás do semifinále. Emócie boli nepopísateľné a presne pre tieto pocity si môže človek úprimne povedať, že stojí za to robiť šport.

Prečo sa podobné úspechy neopakujú aj teraz?

– Určite veľkú rolu v tom zohráva to, že chýba reprezentačné centrum mládeže, kde sme mali možnosť trénovať my. Teraz na Slovensku ide skôr o zanietených jednotlivcov a chýba tu väčšia konkurencia, ktorá by motivovala mladých trénovať. A je to určite aj dobou, keďže je viacej možností ako tráviť voľný čas a pre deti nie je prirodzené tráviť čas na športoviskách vo svojom voľnom čase. Tréning je dôležitý, ale aj ako športovec trávi svoj voľný čas je častokrát na rast výkonu ešte dôležitejšie. Navyše treba uznať, že celková úroveň stolného tenisu a konkurencia vo svete je čím ďalej vyššia a je ťažšie sa presadiť.

 

Martin Palček

Palec, napriek tomu, že si vo vyraďovacích dueloch bodoval v každom zápase, vo finále dostal prednosť Valentín. Veril si si vtedy na bod?

– Po spomínaných výkonoch, keď som zdolal v semifinále aj Süssa a predtým rozhodol zápas s Poľskom, určite áno. Vzhľadom na to, že sme boli jeden tím a ťahali za jeden povraz s veľmi jasným cieľom uhrať na MEJ čo najlepší výsledok, som vždy plne rešpektoval dané zostavy, ktoré tréner určoval pred jednotlivými zápasmi. Síce sme porušili frázu o víťaznej zostave, ktorá sa nezvykne meniť, osobne si ale myslím, že tréner sa rozhodol správne kvôli dvom ľavákom, ktorí hrali za Francúzsko a dva mesiace pred tým na MSR Valentín ako 15-ročný porazil ľaváka Jara Truksu, čo ho predurčovalo na dobrý výkon vo finále proti dvom ľavákom. Zostava sa podarila, Valentín hral fantasticky a žiaľ, zápas nám ušiel po smolnom zápase o dve loptičky. Celá zostava vrátane Karola Hašeka odviedla svoju prácu na maximum a máme z talianskeho Terni iba najlepšie spomienky. Verím, že naša nová mládež už čoskoro zopakuje tento úspech spred 15 rokov a že sa im budú na krku hompáľať nie strieborné, ale zlaté medaily. Zo srdca im to želám.

4 komentáre Already!

  1. Ladislav Brat píše:

    Fajn clanok…spomienky su dolezite a pekne, len neviem, ci dost motivuju sucasnu generaciu nasich juniorov. To, co bolo pred patnastimi rokmi uz naozaj neexistuje. Navyse vitazi sa nerodia kazdy rok. Ale aj tak sa podaktori z nas snazime robit nasim juniorom menezerov, logistov, taxikarov, proviantakov a samozrejme aj sponzorov. Platime im osobnych trenerov, treningy.. kupujeme dreva, potahy, lopticky…..tesime sa, ze ti najlepsi mozu v hale v Krasnanoch trenovat zadarmo a uz sme si zvykli, ze spravca im o 18.00 vypne svetlo aj pocas rozohrateho treningoveho zapasu…Zvykli sme si, ze peniaze na vyjazdy na Openy su limitovane ( v tomto roku boli za zvazove v Cesku a Taliansku) , a tak nasi hraci nemozu tak casto zbierat skusenosti na najdolezitejsich zahranicnych turnajoch , ako ti najlepsi. A v tom je pointa! Ano, sme priemerni. Presne tak, ako su priemerne podmienky pre rast stolnotenisovych hracov na Slovensku. Cim skor si to uvedomime, tym budeme menej nervozni. Povedat len: “ Chceme , aby ste priniesli medailu „, nestaci.

  2. Miro Komorný píše:

    Aj v tom je jeden z hlavných problémov súčasného stavu .. že sme si všetci zvykli 🙁 Ja som sa nejaký čas snažil „ich“ prinútiť k zlepšeniu komunikácie so stolnotenisovou verejnosťou. Aspoň smerom von, keď už nie aj dnu. Ale bolo mi povedané, že aká som ja stolnotenisová verejnosť. A majú pravdu. Kvôli jednému nespokojnému otravovi sa neoplatí nič meniť. Môj príspevok na fóre SSTZ je posledný a už má riadnu bradu. Tak asi je všetko ako má byť.

    Inak zle je už aj to, že sa vidíme ako „my“ a „oni“.

    Prajem príjemné leto.

  3. Samuel Novota píše:

    Velmi pekny clanok! Rado vdaka zan.
    Komentujem velmi zriedkavo, ale tak ako ma donutil prispiet komentarom clanok o Wang Yangovi zo Zahoria, tak aj tuna mi to neda.
    Okrem skvelych spomienok na minulost sa v texte nachadzaju casti, ktore hovoria o sucasnosti. Su to objektivne kritiky, ktore poukazuju, ze chyba je vo mne (hracoch) aj v servise (vo zvaze):

    „Ja osobne si myslím, že naši hráči sú málo trénovaní a určite nie sú ochotní venovať čo najviac tomuto športu.“

    „Teraz na Slovensku ide skôr o zanietených jednotlivcov a chýba tu väčšia konkurencia, ktorá by motivovala mladých trénovať. A je to určite aj dobou, keďže je viacej možností ako tráviť voľný čas a pre deti nie je prirodzené tráviť čas na športoviskách vo svojom voľnom čase. Tréning je dôležitý, ale aj ako športovec trávi svoj voľný čas je častokrát na rast výkonu ešte dôležitejšie. Navyše treba uznať, že celková úroveň stolného tenisu a konkurencia vo svete je čím ďalej vyššia a je ťažšie sa presadiť.“

    „15 rokov sa celá Európa snaží tieto centrá vytvárať, zatiaľ čo u nás sa toto centrum rozpadlo aj napriek tomu, že máme špecializovanú herňu výlučne na stolný tenis. Pri vhodnom výbere skúsených a zapálených trénerov by sme mohli a mali pre našu mládež vytvoriť dostatočné podmienky na to, aby boli konkurencieschopní aspoň na európskom fóre, ktoré sa nám rok čo rok vzdiaľuje. Práve vytvorenie centra so všetkými službami pre reprezentantov, od kvalitných trénerov, cez regeneráciu až po všeobecnú prípravu ide ruka v ruke s úspechmi. Pokiaľ sa vyberieme inou cestou, tak budú aj vaše deti len márne čakať na úspechy, o ktorých sa dozvedia len z rozprávania. Ja by som im to však doprial zažiť na vlastnej koži. DÁ SA TO AJ U NÁS NA SLOVENSKU, ALE TREBA ZAČAŤ KONAŤ.“

  4. Skala Ján píše:

    Vidím, že všetci plačete nad rozliatym mliekom . Keď pôjdeme plus – mínus 10 rokov dozadu . Pán Kobes ,p. Gasimov a Stavoimpex sme mali na Slovensku cca 5 a viac Číňanov , ktorí hrali vynikajúco a mohli sa od nich učiť od najmladších pingpongistov až po reprezentantov .Hrali sa vynikajúce zápasy , divácky atraktívne extraliga mala výbornú úroveň . Čo dnes extraliga šedý odvar divácky nezaujímavá. Naše ponuky boli ,aby cez týždeň zväz zabezpečil ubytovanie a stravu pre týchto Číňanov , ktorí boli ochotní trénovať aj osem hodín denne , títo Číňania nás stáli pomerne veľké peniaze a cez víkend sme ich chceli mať my k dispozícii . Dostali sme zamietavé odpovede ,že nie sú na to peniaze . Keď sa aj dnes pozrieme kam a začo tečú zo stolnotenisového zväzu peniaze mával som s toho zmiešané pocity . Dnes viem ,že nadšenci p. Štefan Kobes a p. Saša Dragaš vybudovali stolnotenisové herne za svoje peniaze s kompletným servisom a čoskoro by mali začať fungovať. Ja som zvedavý na výšku dotácie zo zväzu pre tieto herne .Treba ešte spomenúť ďalších nadšencov okolo stolného tenisu , nebudem ich písať menovite , aby som na niekoho nezabudol . Treba dodať ,že keď nebudú takýto nadšenci , nebudú talenty a keď nebudú schopní tréneri, nebudú žiadne cenné kovy ,budeme stále iba plakať nad rozliatym mliekom. Vy veľkí vodcovia slovenského stolného tenisu skúste napísať rozbor neúspechov za výsledky nielen z mládežníckych kategórií ale aj z juniorských a seniorských kategórií za cca 10 rokov a urobte plán ako dostať slovenský stolný tenis tam kam by mal patriť .Nadšencov ,ktorí to mysleli dobre so Slovenským stolným tenisom , radšej ste nepozvali na výročnú schôdzu stolnotenisového zväzu .Ešte jedna nepríjemná otázka . Čo chcete robiť so stolnými tenistami po juniorskom veku do ktorých ste vložili nemalé peniaze , ktorí dnes tvoria nechcení odpad ? Veľmi rád si ho prečítam , už dnes sa na túto diplomovku teším.

Pridať komentár